Slovensko je malá, no nesmierne rozmanitá krajina. Dobre je to vidieť na našich tradíciách, úplne najlepšie počas Vianoc. To, ako si sviatky radosti a pokoja predstavujeme sa líši kraj od kraja, mesto od mesta, dokonca rodina od rodiny.

Západné Slovensko

Prvou predzvesťou blížiacich sa Vianoc v domácnostiach na západnom Slovensku je vypekanie medovníkov. Tie sa pripravujú už koncom októbra, aby stihli do sviatkov zmäknúť.

Na štedrovečernom stole nesmie chýbať zapálená sviečka. Dnes už je skôr netradičné ísť pred štedrou večerou do kostola po betlehemské svetlo, no kedysi to bola povinnosť. Podobne je to aj s dodržiavaním pôstu počas celého štedrého dňa.

V niektorých častiach západného Slovenska sa ako symbol hojnosti peňazí dáva pod stôl kúsok chleba so zapichnutými mincami, inde sa hádžu do rohov izby orechy. Pekným zvykom je nechať omrvinky z večere na tanieri. Tie idú, takto symbolicky, chudobným ľuďom.

Stredné Slovensko

Večera len pri svetle sviečok, jedno miesto pri stole voľné, prestreté a pripravené pre náhodného pocestného alebo chodenie „po spievaní“. To je zopár zvykov, ktoré sú typické pre stredné Slovensko. Zvyky sú tu asi najpestrejšie z celej krajiny. Poverčivosť a fantázia ľudí nepozná hraníc a tak napríklad na Orave museli kedysi počas večere sedieť ľudia zas stolom bosí, s jednou nohou vyloženou na sekere. Ľudia verili, že ich to ochráni  pred chorobami. Súdržnosť rodiny sa privolávala tak, že sa nohy stola zviazali reťazou.

Aj na strednom Slovensku sa na znak blahobytu dávajú pod obrus peniaze, no sú aj miesta, kde ukladajú mince na spodok napusteného umývadla. Inde zase robia zdobené misy, do ktorých dávajú zeleninu, klobásu, šunku, syr a aj peniaze. Je to poďakovanie za končiaci sa rok a prosba o to, aby sa dobre vodilo aj v tom budúcom.

Východné Slovensko

Podobne ako v niektorých častiach stredného Slovenska, aj na východnom sa počas Vianoc prestiera pre jednu osobu navyše. Toto miesto však symbolizuje tých, ktorí sa večere nemôžu zúčastniť alebo tých, ktorí zomreli.

Pekným obyčajom je rozrezávanie jablka, podľa ktorého sa predpovedá zdravie rodiny v nasledujúcom roku. Šupina z vianočného kapra predstavuje hojnosť a preto ju niektorí nosia počas celého roka v peňaženke.

Asi najzaujímavejšou komunitou východného Slovenska, čo sa vianočným zvykov týka, sú pravoslávni veriaci. Riadia sa Juliánskym kalendárom a preto rodiny zasadajú k štedrej večeri až na Troch kráľov. Celý deň sa postia a pred večerou si rituálne umyjú tvár a ruky. Kedysi sa očista vykonávala v rieke alebo potoku, no dnes je to už veľmi zriedkavé. Štedrá večera začína modlitbou v staroslovienčine. Počas sviatočnej hostiny je veľmi dôležité z každého jedla aspoň ochutnať.